zatiaľ čo Fľaše v tvare HDPE je vo všeobecnosti odolný voči mnohým chemikáliám, existujú špecifické látky, s ktorými by sa mal vyhýbať kontaktu, pretože môžu znehodnotiť materiál alebo spôsobiť jeho oslabenie.
HDPE je semikryštalický polymér, ktorý mu dáva vynikajúcu odolnosť voči rôznym chemikáliám, ale silné oxidačné kyseliny sú výnimkou. Koncentrovaná kyselina sírová (H2SO4) a kyselina dusičná (HNO3) sú vysoko reaktívne a môžu napadnúť polymérne reťazce iniciáciou oxidačnej degradácie. Tento proces zahŕňa prerušenie väzieb C-H v polyetylénovom hlavnom reťazci, čo vedie k vytvoreniu karbonylových skupín. Zavedenie týchto polárnych skupín narúša kryštalickú štruktúru materiálu, čo vedie k krehnutiu a výraznej strate mechanických vlastností, ako je pevnosť v ťahu a odolnosť proti nárazu. Táto degradácia je exotermická, čo znamená, že môže generovať teplo a potenciálne urýchliť rozklad polyméru, ak nie je správne riadený. V priebehu času môže byť materiál náchylný na praskanie spôsobené napätím, najmä ak je vystavený mechanickému zaťaženiu.
Aromatické uhľovodíky, ako je benzén, toluén a xylén, sú známe svojimi vlastnosťami rozpúšťadla, čo môže byť problematické pre HDPE. Tieto zlúčeniny sú nepolárne a môžu interagovať s nepolárnymi HDPE reťazcami prostredníctvom van der Waalsových síl, čo spôsobuje napučiavanie polyméru. Toto napučiavanie narušuje usporiadané kryštalické oblasti polyméru, čo vedie k zníženiu hustoty a zodpovedajúcemu poklesu mechanických vlastností, ako je tuhosť a pevnosť. Opuch môže tiež viesť k rozmerovej nestabilite, kedy si fľaša už nemusí udržať svoj tvar, najmä ak je opuch nerovnomerný. V extrémnych prípadoch môže predĺžená expozícia viesť k čiastočnému rozpusteniu polyméru, čím sa fľaša stane nepoužiteľnou. Vplyv aromatických uhľovodíkov je závislý od teploty, pričom vyššie teploty zhoršujú napučiavanie a účinky rozpúšťania.
Halogénované uhľovodíky, ako je chloroform, tetrachlórmetán a dichlórmetán, sú obzvlášť agresívne rozpúšťadlá, pokiaľ ide o HDPE. Tieto rozpúšťadlá sú charakteristické svojou schopnosťou interagovať s polymérom na molekulárnej úrovni, čo vedie k zníženiu kryštalinity materiálu. Atómy halogénov v týchto zlúčeninách môžu vytvárať dipólovo indukované dipólové interakcie s polymérnymi reťazcami, čím sa účinne narúša usporiadané usporiadanie molekúl v kryštalických oblastiach. Toto narušenie vedie k zmäkčeniu materiálu, zníženiu jeho nosnosti a jeho náchylnosti na deformáciu pri namáhaní. Dlhodobá expozícia môže spôsobiť, že polymér absorbuje rozpúšťadlo, čo vedie k opuchu a ďalšiemu zníženiu mechanických vlastností. V niektorých prípadoch môže byť polymér dokonca lepkavý alebo lepkavý, najmä v prostrediach s vysokou vlhkosťou, čo ďalej znižuje jeho použiteľnosť.
HDPE je vo všeobecnosti odolný voči širokému spektru organických rozpúšťadiel, ale špecifické rozpúšťadlá ako acetón, éter a ketóny môžu predstavovať problémy. Tieto rozpúšťadlá sú schopné preniknúť do amorfných oblastí polyméru, kde sú polymérne reťazce menej tesne zbalené. Interakcia medzi týmito rozpúšťadlami a polymérom môže viesť k javu známemu ako plastifikácia, kedy sa materiál stáva mäkším a pružnejším. Tento efekt môže byť v niektorých aplikáciách prospešný, ale v prípade HDPE fliaš vedie k strate tuhosti, ktorá je kritická pre zachovanie tvaru a integrity nádoby. Dlhodobé vystavenie môže viesť k praskaniu spôsobenému rozpúšťadlom, kedy sa na povrchu fľaše vytvárajú malé trhliny v dôsledku kombinácie mechanického namáhania a napadnutia rozpúšťadlom. Tieto praskliny sa môžu časom šíriť, čo vedie k úniku alebo katastrofálnemu zlyhaniu nádoby.
